Kostol bol postavený v rokoch 1748 až 1756 v neskorobarokovom slohu na mieste stredovekého kostola sv. Ondreja (1268) a rovnomennej osady, ktoré zanikli pri osmanskom útoku v roku 1594. Kostol prešiel rozsiahlou rekonštrukciou v rokoch 1850 až 1860 v dôsledku ničivého požiaru v roku 1848. V roku 1760 vyzdobil kostol nástennými maľbami A. F. Maulbertsch, boli však zničené pri spomenutom požiari (zachovali sa ich skice).

Kostol predstavuje typ jednoloďovej stavby s dvoma bočnými kaplnkami, nad ktorými sa nachádzajú empory spojené ochodzou. Presbytérium má obdĺžnikový pôdorys s oblým uzáverom a na bočných stenách oratóriá s rokokovou úpravou. Celý interiér je zaklenutý pruskými klenbami a klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na pilastre. Autorom súčasných fresiek z roku 1860 je K. Sorensen.

Čelná dvojvežová fasáda je v strednej časti ukončená neobarokovou balustrovou atikou. Okrem toho je bohato členená pilastrami, edikulami, štukovou ornamentikou a nikami, v ktorých sa nachádzajú neskorobarokové sochy svätcov. Mobiliár kostola pochádza z 19. a 20. storočia.

Kostol sa nachádza v historickom centre mesta na Palatínovej ulici. Komárno je staré sídlo na sútoku Váhu s Dunajom osídlené už od praveku. Prvá písomná správa sa vzťahuje k hradu Camarum a k jeho podhradskej osade a pochádza z roku 1075. Charakter mesta najvýraznejšie ovplyvnilo budovanie pevnostného systému počnúc Starou pevnosťou (1546) a končiac vonkajšími pevnostnými líniami (1866).

Zdroj: Súpis pamiatok na Slovensku II.. Bratislava, 1967.
Zdroj foto: www.infokomarno.sk, www.lisinovic.blog.sme.sk, www.bratislavitae.blog.pravda.sk

Gotický kostol sv. Mikuláša biskupa pochádza zo 14. storočia. Bol postavený ako menšia jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. Kostol prešiel počas svojej histórie niekoľkými úpravami, napriek tomu sa zachovali niektoré pôvodné stavebné detaily, ako napríklad pôvodný gotický vstupný portál na južnej stene lode, gotické okienka na južnej a východnej stene presbytéria. Zo severnej strany presbytéria sa nachádza gotická sakristia zaklenutá krížovou rebrovou klenbou.

Najväčšou zaujímavosťou kostola sú zachované fresky z poslednej tretiny 14. storočia na ktorých sa nacháza najstaršie zobrazenie Zoborského kláštora sv. Hyppolita.

Fresky sa nachádzajú na západnej stene. Horný pás fresky predstavuje scénu poslednej večere, v spodnom páse sa vľavo nachádza postava kľačiaceho benediktínskeho mnícha s architektúrou kláštora.  V mobiliári kostola sa nachádza aj oltárny obraz a sochy z polovice 18. storočia.

Najstaršou časťou kostola je románska rotunda s rozšírenou apsidou postavená v 11. až 12. storočí. Predstavuje relikt stavebnej tradície byzantského typu siahajúcej na tomto území až do 9. storočia. Románska veža zachovaná do výšky druhého nadzemného podlažia bola postavená pravdepodobne v 13. storočí. Pôvodne netvorila súčasť kostola, ale bola centrom opevneného sídla typu motte. Veža je jediným zachovaným stavebným dielom tohto typu v severnej časti Karpatskej kotliny.

Pôvodný románsky kostolík leží západne od obce na skalnatom výbežku zoborského pohoria. Výbežok bol na prelome doby bronzovej a doby železnej opevnený zemným valom, ktorý bol neskôr obnovený v stredoveku. Prvá písomná správa o obci (Drasei) sa nachádza v druhej zoborskej listine z roku 1113, kedy obec susedila s majetkami zoborského opátstva sv. Hyppolita.

Bazilika bola postavená v 1. tretine 13. storočia v románskom slohu a vysvätená bola v roku 1228. Počas svojej existencie bola upravená v 17. storočí, v rokoch 1872 až bola prestavaná a rozšírená podľa projektu F. Schuleka v neorománskom slohu a v rokoch 1939 až 1940 bola opravená. Bazilika bola postavená ako trojloďová stavba s tromi apsidami v jednom rade na východnej strane a dvojicou veží na západnej strane, ktoré sa však prístavbou neorománskeho trojlodia dostali do stredu. Na južnej strane je s bazilikou spojená kaplnka s obdĺžnikovou loďou a podkovovitou apsidou, pravdepodobne pôvodný kostol spomínaný v roku 1103. Románske apsidy sú zaklenuté konchou, lode krížovou hrebienkovou klenbou dosadajúcou na piliere s hlavicami upravenými v 19. storočí.

Ojedinelý súbor sakrálnych románskych pamiatok sa nachádza v obci Bíňa, neďaleko Štúrova. Skladá sa z románskej rotundy a kostola. Kostol Panny Márie (bývalý premonštrátsky kostol) bol spolu s kláštorom postavený pred rokom 1217 v románskom slohu. Kostol bol neskôr obnovený v rokoch 1722 až 1732, renovovaný v roku 1867 podľa projektu J. Hilda, v rokoch 1896 až 1898 podľa projektu V. Cziglera a v rokoch 1951 až 1955 podľa projektu A. Piffla.

Rotunda bola postavená najneskôr v 1. polovici 11. storočia v románskom slohu ako centrálna stavba s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou. Svojim charakterom a rozmermi sa podobá na zaniknutú rotundu z 2. polovice 9. storočia v Ducovom (vzdialenosť 7 km). V písomných prameňoch sa prvýkrát vyskytla až v roku 1541, a z toho dôvodu bola dlho považovaná za renesančnú stavbu. Rotunda bola opravená v období baroka.